Po Napoleonovom pade sa Britania dostala do pozicie nespochybnitelnej vladkyne velkej casti sveta. V nasledujucich desatrociach otriasli mnohymi europskymi velmocami revolucie a obcianske nepokoje, z ktorych sa zrodili nove narodne spolocenstva. Zatial co Amerika zamerala svoje usilie na osidlovanie zvysnej polovice severoamerickeho kontinentu, Britania sa postupne zmocnovala mnohych doposial neobsadenych uzemi po celom svete. Kolonizacia Australie a Noveho Zelandu i podmanenie Juznej Afriky podnietili vznik noveho a este rozsiahlejsieho Britskeho imperia. Na cele tejto impozantnej rise stala kralovna Viktoria. Krvava obcianska vojna v USA aj za cenu priblizne miliona ludskych zivotov vykorenila otroctvo v Spojenych statoch, no Unia napriek tomu prezila.
Nova britska risa bola zalozena na zaklade konsenzu a dobrovolneho spojenia autonomnych statov pod zastitou Koruny. Po smrti kralovnej Viktorie sa zdalo, ze problemy minulych storoci su na najlepsej ceste k postupnemu vyrieseniu. V Europe sa vsak medzicasom zacala dvihat neskrotna a vulkanicka energia teutonskej rasy, ktoru az doposial utlmovala jej politicka roztriestenost a prezivajuce stredoveke vladne formy.