V roku 1942 dostava mlada socialna pracovnicka Irena Sendlerova povolenie vstupit do varsavskeho geta ako verejna zdravotna specialistka. Pocas svojej prace sa snazi dostat k zidovskym rodinam, chodi od dveri k dveram a prosi rodicov, aby jej doverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pasuje cez mury geta a presviedca svojich kamaratov a susedov, aby ich ukryvali. V extremnych podmienkach a s pomocou lokalnych obchodnikov, obyvatelov geta a svojej osudovej lasky sa Irene nakoniec podarilo prepasovat do bezpecia tisice deti. Mnohe pritom putovali mestskymi odpadovymi kanalmi, skryvala ich vsak aj v truhlach a posuvala cez tajne priechody v opustenych budovach. Okrem toho na vlastne riziko schovavala tajne zoznamy, v ktorych figurovali mena a skutocne identity zidovskych deti. Urobila tak s nadejou, ze pribuzni ich vdaka tomu budu vediet po vojne najst. To, co vtedy Irena nemohla tusit, je, ze devatdesiat percent tychto rodin zahynie.
Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozpravat uzasny pribeh tejto odvaznej a statocnej zeny, ktora riskovala vlastny zivot, aby zachranila nevinne deti pred holokaustom.